Času je málo a voda stúpa...

Autor: Jana Mikysová | 11.4.2016 o 13:25 | Karma článku: 6,05 | Prečítané:  285x

O jednom výnimočnom človeku, ktorý ma denno-denne inšpiruje a motivuje. Poďme si pripomenúť a možno aj spoznať. 

Krátke (zbytočné) intro

Ak ste verní fanúšikovia čítania blogov, tak vám pravdepodobne neušlo, že sa to tu zrazu hemží študentmi UCM- Masmediálnej komunikácie. Ani v mojom prípade tomu nie je inak. Dostali sme za úlohu vytvoriť si investigatívny blog. Ha ha. Samozrejme, že nikto z nás investigatívny blog mať nebude. Z dvoch dôvodov, za prvé netušíme ako by mal investigatívny blog vyzerať a za druhé, povedzme si na rovinu, to by sme museli toho mať o trošku viac v hlave. Nehovorím o alkohole.  Čas je v tomto prípade nepostrehnuteľná položka.     

Premýšľala som teda, o čom by som mohla napísať. Nemienim tu zhadzovať našu univerzitu ako niektorí spolužiaci, tváriť sa múdro a písať o politike neviem... Zamyslela som sa a povedala si: Keď už existuje možnosť niečo „svetu“ povedať, tak nech to má zmysel.

„...každý z nás je tvárou v tvár svojmu osudu sám." Dežo Ursiny (z knihy Ahoj Tato - Milý Kubo)

Na začiatku bola inšpirácia kapelou The Beatles, vzniklo zoskupenie Beatmen, The New Soulmen, Provisorium... niekomu sa môže zdať 31 rokov ako dlhá doba, ale v prípade Deža Ursinyho je 31 rokov celkom krátke obdobie vzhľadom na to, koľko skvelej hudby, a nielen hudby dokázal tento človek vyprodukovať. Iným hudobníkom sa to nepodarí ani za celý život, a to ho väčšinou majú raz taký dlhý ako mal Dežo samotnú hudobnú kariéru.                                                                 

Nedávno som prečítala knihu: Ahoj Tato - Milý Kubo, ktorá obsahuje listy Deža Ursinyho a jeho syna Jakuba. Pri čítaní posledných slov som neudržala slzy. V tých slzách bol utopený smútok, ale nielen ten, bolo v nich utopené i šťastie. Smútok za človekom, ktorého sme nemali možnosť tak dobre spoznať ako by sme chceli, a pocit šťastia, že ten človek tu vôbec bol. Krátko, ale bol, a zanechal nám tu veľa pekných slov a nôt.   

                                                                                   

Dežo je moja srdcovka. A ako hovorí kamarátka: „Dežo je láska.“ Pracoval nielen na hudbe, ale i na filmoch, rôznych dokumentoch a hlavne, na spoznávaní samého seba a svojho sveta. Mrzí ma, že ho mnoho ľudí nepozná. Vždy ma poteší, keď niekomu spomeniem, že mám rada jeho tvorbu a nie je mu neznáma. A ešte viac ma teší ak ho majú radi moji rovesníci.                                                       

Tiež som mala voči nemu predsudky. Veď predsa „to je stará hudba, to ja počúvať nemienim.“ Prešlo pár krátkych momentov, vystriedalo sa pár tmavých nocí so svetlejšími dňami a už ma stiahol, až na dno, tej hlbokej rieky. Rieky plnej krásnych slov, metafor a úprimných priznaní.   

Okolo Deža sa „motalo“ mnoho skvelých ľudí a možno sa motal práve on. V konečnom dôsledku, najdôležitejšie je, že si tí správni ľudia našli k sebe cestu. Neverím tomu, že sa ešte niekedy stretne hŕstka takých šikovných ľudí. Textárov, hudobníkov a v neposlednom rade čistých duší. Kiežby sa tak stane. Samozrejme, na Slovensku sa už nik tak výnimočný nevyskytne, to je nám všetkým jasné, ale niekto by sa o to aspoň mohol pokúsiť.                                                       

Nechcela som medzi riadkami skloňovať žiaden problém. Chcem ľudí inšpirovať, ukázať im niečo, čo stojí za to. Dežova hudba je nadčasová, verím, že nikdy neumrie. V jej tónoch, textoch, metaforách a slovách sa nájde každý jeden z nás. Kedy, to je už len na vás, len prosím buďte trpezlivý a dozrie aj vo vás.

O necelé tri týždne bude 2. máj. Či budete smútiť, že bol Dežo v našich životoch len na krátkej návšteve, alebo oslavovať, že nám stihol zanechať toľké bohatstvo, je už len na vás. Chcela som pripomenúť a inšpirovať. Chcela som ukázať, že aj mladá generácia sa zaujíma a prebúdza minulé, skoro zabudnuté, v prítomné.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?